5 rokov eura na Slovensku

18/03/2014 13:47

Autor: Ivo Trávniček, šéfredaktor portálu pre podnikateľov Podnikam.SK

NBS_euro_final_05

 

Podľa slovenských aj zahraničných ekonómov po 5-ročnej skúsenosti Slovenska s novou menou euro prevažujú pozitíva nad negatívami. 

Na začiatku boli najmä obavy zo zvyšovania cien, špekulácií v obchodoch a klamania zákazníkov. Stredné alebo veľké obavy z rastu cien v súvislosti s prechodom na euro malo až 87 percent respondentov prieskumu, ktorý v roku 2008, teda v roku pred zavedením eura, realizoval Štatistický úrad SR.

„Mýty a povery, že prechod na euro Slovensko nezvládne, či to, že euro prinesie zdraženie, sa nepotvrdili,“ konštatoval po piatich rokoch od zavedenia novej meny bývalý splnomocnenec vlády pre zavedenie eura Igor Barát. S jeho názorom sa  nestotožňuje 37 % Slovákov, ktorí podľa exkluzívneho prieskumu agentúry Focus pre Hospodárske noviny za zdražovanie tovarov a služieb vinia práve novú menu. Podľa bankových analytikov však naopak euro prispelo k stabilite a rast cien pripisujú iným faktorom.

 

Prevažne úspešný príbeh

Proces zavedenie eura na Slovensku odštartovalo schválenie Stratégie prijatia eura v SR pri vstupe Slovenska do eurozóny 6. júla 2003. Euro začalo na Slovensku platiť 1. januára 2009 a výmenný kurz voči slovenskej korune bol 30,126 Sk za jedno euro. Slovensko sa pritom k spomínanému dátumu stalo šestnástou krajinou, ktorá spoločnú menu zaviedla. Aktuálne má eurozóna 18 krajín, keď po Slovensku ešte pribudlo v roku 2011 Estónsko a 1. januára 2014 aj Lotyšsko.

„Ani na sekundu neľutujem, že sme v roku 2009, ale aj predtým vynaložili toľko roboty, aby sa Slovensko stalo členským štátom eurozóny,“ vyhlásil premiér Robert Fico na diskusnom fóre HNClub k piatemu výročiu eura na Slovensku. Po piatich rokoch pritom euro vníma ako dobré pre svoju krajinu 56 % Slovákov a vďaka euru sa dokonca cíti byť viac Európanom ako predtým 21 % Slovákov. Celoeurópsky prieskum Eurobarometer navyše ukázal, že podľa 51 % opýtaných Slovákov euro pomohlo zmierniť dopady hospodárskej krízy, pričom o opaku je presvedčených 38 %.

 Euro a identita
 1) Euro vníma ako dobré pre   svoju krajinu 56 % Slovákov
 2) Euro vníma ako dobré pre EÚ až 69 % Slovákov
 3) Vďaka euru sa cíti byť viac Európanom ako predtým 21 % Slovákov
 Euro a jeho používanie   v praxi
 4) Platiť v hotovosti eurovými mincami nerobí problém 68 %   Slovákov
 5) Platiť v hotovosti eurovými bankovkami nerobí problém 86 %   Slovákov
Euro a jeho prepočítavanie do   starej meny
 6) Pri väčších nákupoch [auto   alebo dom] prerátava euro do pôvodnej meny 57 % Slovákov
 7) Pri bežných nákupoch prerátava   euro do pôvodnej meny 40 % Slovákov
Euro a cestovanie
 8) Cestovanie v zahraničí je   vďaka euru ľahším a menej nákladným pre 47 % Slovákov
 9) Vďaka euru je porovnávanie cien   v iných krajinách EÚ ľahšie pre 65 % Slovákov
 10) Euro znížilo náklady bankových   služieb pri návšteve iných krajín EÚ u 30 % Slovákov
Zdroj: Poštová banka podľa prieskumu Eurobarometer, október 2013

      

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Desať názorov na euro   

Slováci pritom dobre zvládajú platbu eurovými mincami aj bankovkami a pri bežných nákupoch prerátava euro do pôvodnej meny 40 % Slovákov. Výrazný podiel na spokojnosti s novou menou zohráva aj lacnejšie cestovanie a porovnávanie cien v iných krajinách EÚ.

 

Eurointegrácia nemá len priaznivcov

Významné debaty o novej mene, ale najmä o členstve v EÚ, Slovensko zaznamenalo najmä počas schvaľovania záchranných balíčkov pre Grécko a schvaľovania eurovalu (Európsky finančný stabilizačný mechanizmus – European Financial Stability FacilityEFSF). Lídrom tejto debaty bol vtedajší predseda parlamentu a šéf strany Sloboda Solidarita Richard Sulík. Slovensko pritom pri prvom hlasovaní v parlamente ako jediný člen eurozóny v roku 2011 nepodporilo schválenie zmien v EFSF, ktorý mal za cieľ pomáhať nielen európskym štátom, ale aj bankám. Keďže hlasovanie bolo spojené s hlasovaním o dôvere vlády, tá sa napokon rozpadla a euroval prešiel až s podporou poslancov za stranu Smer-SD.

Kapitálové injekcie na záchranu európskych bank či štátov zohrávajú úlohu vo verejnej diskusii na Slovensku i dnes. Debata sa vedie aj o miere vplyvu bruselskej regulácie v rôznych oblastiach života štátu či občanov, samotná mena euro však je už silne zakotvená v živote bežných občanov i podnikateľskej obci.

 

Spokojní podnikatelia

Práve podnikatelia mali s prechodom na euro najväčšie starosti. Od zmeny účtovných štandardov, cez duálne zobrazovanie cien až po strach zo samotného vplyvu novej meny. Ich správanie predovšetkým v oblasti zvyšovania cien dokonca prvý rok po zavedení eura strážil špeciálny organ vlády – cenová rada – ktorý však počas svojho pôsobenia nezaznamenal žiadne vážne nedostatky.

Vnímanie eura dobre ukazuje prieskum Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, podľa ktorého ešte v roku 2008 v prijatí eura videlo výhodu alebo príležitosť pre svoje podnikanie iba 18% spomedzi malých a stredných podnikov a živnostníkov. Rok po zavedení novej meny však vyjadrilo v rovnakom prieskume spokojnosť so zavedením eura až 84,3 % podnikateľov.

Podnikateľská obec ocenila najmä elimináciu kurzového rizika či znížené transakčné náklady. Keďže vývoz do krajín platiacich eurom tvorí takmer polovicu slovenského celkového exportu, nová mena nahrala práve veľkým exportérom.

Vďaka euru je pritom Slovensko zaujímavejšie aj pre niektorých zahraničných investorov. V rámci krajín V4 (Višegrádska štvorka) sme totiž jedinou krajinou, kde sa platí spoločnou európskou menou. Paradoxne práve vzhľadom na vysoký export do okolitých krajín z V4 – Česka, Maďarska a Poľska – môže byť euro pre niektorých podnikateľov zameraných na tieto krajiny vzhľadom na kurzové pohyby u susedov aj nevýhodou.

Na spoločnej diskusii sa pritom ekonómovia a analytici z krajín V4 zhodli, že by prijatie eura odporúčali aj ďalším postkomunistickým štátom. Podľa informácií Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý diskusiu koncom roka 2013 zorganizoval, však respondenti neboli jednotní v názore na časový rámec ich potenciálneho vstupu do euroklubu. Kým niektorí z nich odporúčajú postkomunistickým štátom počkať so vstupom niekoľko rokov, kým sa ujasní inštitucionálny rámec Eurozóny, ďalší si naopak myslia, že je lepšie vstúpiť čím skôr, aby krajiny mohli aktívne ovplyvniť tvorbu jej novej podoby. Jednotný názor však mali zúčastnení na 5-ročnú skúsenosť Slovenska s eurom. Podľa prevažnej väčšiny z nich totiž priniesla zmena koruny na euro krajine jednoznačne viac pozitív, ako negatív.