Titulná téma- Nezamestnanosť mladých

18/03/2014 14:55

Žiadna práca, nesprávne vzdelanie, zlá perpektíva? Slovensko sa nedokáže vysporiadať s nezamestnanosťou mladých.

Text: Veronika Folentová (redaktorka denníka “Sme”)

ŠKOLSTVO: Písomné maturity     Greece Europe Economy     ŠTRAJK: Spojená škola Novohradská

Ministerstvo školstva chce viac chovateľov oviec aj keramikárov

Štát bojuje s nezamestnanými po svojom. Kým ministerstvo školstva pripravuje reformu, vytypovalo odbory, ktoré majú vychovať viac absolventov. Niektoré majú vyššiu ako priemernú nezamestnanosť.

Ak sa niekto opýta, prečo je na Slovensku tak veľa nezamestnaných mladých pred tridsiatkov, väčšina ľudí odpovie, že na vine je školstvo. Medzi nimi aj štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš: „Kľúčová je reforma v školstve. Treba učebné odbory zmeniť tak, aby väčšiu úlohu dostala prax,“ hovorí. Je to problém najmä stredných odborných škôl.

Absolventi, ktorí dnes majú maturitu, výučný list či diplom totiž nemajú vôbec praktické zručnosti. Nielen, že väčšina z nich nepracovala, a nemá návyky, ale škola ich nebola schopná pripraviť na to, čo budú v zamestnaní robiť.

Školstvo sa dnes totiž podľa Zoltána Kazatsaya, ktorý sa v Európskej komisii venuje zamestnanosti, orientuje na kvantitu nie kvalitu.

„Aby sa zlepšilo uplatnenie absolventov stredných odborných škôl, musí sa uskutočniť systémová reforma. V prvom rade je nutná zmena financovania slovenského školstva, keďže normatívne financovanie na žiaka nereflektuje potreby pracovného trhu a podporuje priemernosť,“ pridáva sa ku kritike expert pre odborne vzdelávanie  Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komore Ján Kokorák.

Ministerstvo školstva chce kritiku zmierniť reformou vzdelávania, vďaka ktorej by sa malo posilniť duálne vzdelávanie. Študenti by sa teda mali naučiť praktickým zručnostiam priamo vo firmách.

Kedy a ako konkrétne bude reforma vyzerať, ministerstvo ešte prezradiť nechce.

Čierne a biele zoznamy

Zatiaľ však prichádza s inou zmenou – takzvanými čiernymi a bielymi zoznamami. Na rozdiel od pripravovanej reformy, zoznamy už odobrila aj vláda Roberta Fica.

Na bielych zoznamoch je zhruba 40 odborov, kde sa môže otvoriť viac tried, ktoré teda dostanú viac peňazí a ministerstvo ich bude podporovať. Naopak, čierne zoznamy, kde je šesť odborov, majú podľa Čaploviča príliš veľa absolventov a treba ich obmedziť.

Ako nápad to znie dobre, zhodujú sa zahraničné obchodné komory aj analytici. Horšie to vyzerá, ak sa pozrieme na konkrétne odbory, ktoré si ministerstvo školstva vybralo.

Medzi tými, ktoré chce podporovať sú viaceré, ktorých absolventi sa už dnes nevedia na trhu práce uplatniť.

Napríklad klampiar. Toho chce tiež ministerstvo podporovať, už dnes je nezamestnanosť absolventov v tomto odbore 80 percent (údaje zo septembra 2012). Na úradoch práce často skončia aj bývalí študenti študijných odborov polygraf­ – knihár, farmárstvo či poľnohospodár so zameraním na mechanizáciu. Vo všetkých troch presiahla nezamestnanosť vlani v máji vyše 20 percent. Celková miera nezamestnanosti na Slovensku je do 14 percent.

Na bielych zoznamoch sú aj odbory, kde ani štátne štatistické ústavy nemajú dáta k ich nezamestnanosti, ide rarity ako umelecký keramikári či chovatelia oviec.

O IT nehovoria

Na druhej strane v „čiernom“ ministerskom zozname sú aj odbory, ktoré majú málo nezamestnaných absolventov. Ide napríklad o strojárstvo, kde bola absolventská nezamestnanosť deväť percent. Ministerstvo sa takmer vôbec nevyjadruje o IT profesiách, ktoré sú na trhu veľmi žiadané.

Pri výbere rozhodovali štatistiky, a do veľkej miery aj názory firiem, tvrdí ministerstvo. Preto nerozumie, prečo zoznamy kritizujú, pretože sa o nich rozprávalo s firmami, ktoré ich pomáhali vyberať. A tie podľa ministerstva musia vedie, ktoré profesie sú na trhu nedostatkové.

To však môže by podľa bývalého ministra školstva a dnes spolupracovníka s inštitútom  INEKO problematické. Firmy totiž chcú mať vo svojom odbore čo najviac a čo najšikovnejších ľudí, aby si mohli vyberať.

Problém s výberom odborov majú aj zahraničné obchodné komory, ktoré u nás pôsobia. „Zoznam Ministerstva školstva sa snaží reflektovať na dopyt na pracovnom trhu, ale čo je podľa mňa sporné, je umelá podpora tradičných, často až archaických povolaní,“ povedal prezident Kanadskej obchodnej komory v Slovenskej republike Joseph M. Burza.

Profesie ak o umelecký keramikár, chovateľ oviec či rybár by sa v zoznamoch podľa neho vyskytovať ani nemali. Naopak, chýbajú tam podľa neho IT odbory zamerané na programovanie či optické siete.—–

————

 

Štát nakupuje miesta pre mladých

Na vylepšenie štatistík má pomôcť aj dotácia pracovných miest. Štát tak už z eurofondov minul 70 miliónov eur. Ďalšie chce minúť z nového programu.

Ak prijmete mladého človeka do 29 rokov, zaplatíme vám takmer celú cenu práce – teda jeho mzdu aj s odvodmi, a to do výšky minimálnej mzdy. Po roku si dotovaného pracovníka musíte ešte pol roka nechať a platiť za neho.

Takto ministerstvo práce vymyslelo pravidlá pre dotované miesta, kde sa majú zamestnávať mladí do 29 rokov, ktorí si nevedia nájsť prácu inak. Na Slovensku je ich takmer 124- tisíc.

A to aj napriek tomu, že sa už na ich umiestnenie vo firmách minulo 70 miliónov z Bruselu. Takto sa podľa počtov vlády malo zamestnať vyše desať tisíc ľudí. Jedno miesto tak vyšlo zhruba 5000 eur. No štatistiky to nezlepšilo.

Milióny už minuli

Ďalšie milióny by mali ísť na dotované pracovné miesta aj z ďalšieho programu eurofondov. Tie ešte nie sú schválené. Premiér Robert Fico však už avizoval, že nové miesta chce dotovať čo najskôr.

A kde si najčastejšie našli prácu? Dotované miesta tvorili najmä malé či mikro firmy. Teda v podnikoch do 50 ľudí. Najviac sa mladí zamestnali v obchode, priemysle či komunikáciách.

Dobrou správou je, že ide najmä o ľudí, ktorí boli na úradoch práce dlhšie ako rok, teda je pre nich ťažšie nájsť si prácu ako čerstvému absolventovi. V priemere mali 23,5 roka.

Dotácie sa prejavili aj na záujme firiem. „Vieme, že sa v uplynulých mesiacoch aj na našom portáli objavili ponuky, kde bolo podmienkou vek do 29 rokov. Uvidíme, či sa tieto pracovné miesta udržia aj po skončení tých povinných 18-tich mesiacov,“ tvrdí šéfka najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk Ivana Molnárová.

Niekde môžu pomôcť

Dotácie však ako také neodsudzuje, v niektorých regiónoch to môže podľa nej pomôcť. Ide

najmä o banskobystrický, košický či prešovský kraj, kde je nezamestnanosť najvyššia.

Ako však aj pri iných projektoch, je aj tu vysoká byrokracia, tvrdia firmy.

Ak však budú vznikať len dotované miesta a nepríde k systémovým zmenám vo vzdelávaní, situácia sa nezlepší, hovorí šéf personálnej agentúry McRoy Luboš Sirota.

„Priame dotovanie miest, najmä v prípade znevýhodnených skupín, je lepšie než čakanie so založenými rukami na ekonomicky zázrak, no samo o sebe nestačí. Dopĺňať by ho mali systémové zmeny, ktoré dokážu naštartovať trh práce ako taký.“ Nič také sa však podľa neho nedeje.

Pri dotáciách sa do sporu dostávajú dva problémy. Na jednej strane takto mladí môžu dostať pracovné návyky, ktoré by inak nezískali. To je veľmi pozitívne, pretože presne to firmy žiadajú – prax. Zároveň, aj keby sa po roku a pol nakoniec dotované miesto zrušilo, stále bude mať mladí, ktorý rok a pol niekde pracoval lepšiu pozíciu pri hľadaní ďalšej práce ako niekto, kto si robotu nenašiel.

Na druhej strane sa krivý podnikateľské prostredie. Niektoré firmy totiž takto získajú lacno človeka, na ktorého majú nižšie náklady ako ich konkurencia. Ďalším negatívom môže byť aj to, že sú diskriminovaní ľudia starší ako 29 rokov.

A v neposlednej rade, že firmy mohli podvádzať. Na Slovensku majú možnosť si privyrobiť, aj keď ste na úrade práce – napríklad na dohodu si môžete privyrobiť, len nesmiete zarobiť viac ako 150 eur. Ak by firma mala takéhoto človeka, môže na neho dostať dotáciu, aj keď nejde reálne o človeka bez návykov, ktorý si nevie nájsť prácu bez štátnych dotácií. Aj ministerstvo práce uznáva, že takéto podvody odhaliť nevie.

————-

 

ROZHOVOR: Štát hľadá len náplasť, nie riešenie

Martin Menšík je projektový manažér www.edujob.sk, ktorý patrí pod najväčší slovenský portál s pracovnými ponukami. Vláda musí podľa neho nájsť zatraktívniť absolventov, aby ich firmy chceli.

 

Prečo je na Slovensku tak veľa ľudí pred tridsiatkou bez práce?

„Jeden z dôvodov je nepružný vzdelávací systém, ktorý neodzrkadľuje požiadavky zamestnávateľov. Druhý, že absolventi nemajú praktické zručnosti, ktoré by mohli v práci využiť a stávajú sa tak pre firmu nepoužiteľní.“

Ako dlho dnes trvá zaučenie absolventov?

„Je to individuálne, záleží najmä od toho, či je to miesto v službách alebo vo výrobe. Proces zaučenia trvá od jedného do troch mesiacov.“

Majú väčší problém uplatniť sa absolventi stredných či vysokých škôl?

„Z môjho pohľadu je problém uplatnenia absolventov stredných škôl. Jedným z dôvodov je aj to, že na pozície vhodné pre stredoškolákov sa dnes hlásia vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Máme priveľmi vzdelaných zamestnancov napríklad na asistentských miestach. Vysoká škola je pre mnohých len predĺžením študentských čias.“

Prečo sa hlásia na stredoškolské miesta? Neveria si, že by pozíciu zvládli alebo je pre nich málo miest?

„Nie je to o nedôvere. Tí, čo si chcú nájsť robotu, sú často ochotní zobrať akúkoľvek pozíciu len aby ju mali a získali pracovné návyky či skúsenosť. Predpokladajú, že potom si ľahšie nájdu inú prácu, ktorú by aj chceli robiť. Nahrádza to do veľkej miery inštitút praxe počas školy, lebo u nás sa prax získava až po nej.“

Ak je absolvent na úrade práce, môže dnes nastúpiť na absolventskú prax. Funguje tento nástroj dobre?

„Firmy ho veľmi ho nevyužívajú. Radšej využijú platené alebo neplatené stáže. Takto sa snažia podchytiť ľudí už počas školy. Zároveň zistia, či má daný študent potenciál u nich v budúcnosti pracovať. Môžu si ho zaviazať, aby po škole ku nim nastúpi. Takto to funguje na stredných aj vysokých školách.“

Nemali by sa firmy viac zapájať do vyučovacieho procesu? Najmä pri odborných školách?

„Firmy majú dnes veľmi malé šance zapájať a do vzdelávacie procesu. V službách fungujú stáže či povinné praxe. Využívajú sa napríklad v hotelierstve, kaderníctve či u kozmetičiek. Je to jeden zo spôsobov ako systém zlepšiť. Ale najväčší potenciál na to, aby si mladí našli prácu je pozitívna diskriminácia napríklad v podobe zníženia odvodového alebo daňového zaťaženia takýchto zamestnancov.“

Už dnes funguje pozitívna diskriminácia cez dotované pracovné miesta pre ľudí do 29 rokov, kedy štát preplatí na rok cenu práce. Je to dobrá cesta?

„Je to nástroj, ktorý môže pomôcť. Ale nevytvára veľké množstvo pracovných miest, lebo firmy sú opatrné. Aj keď štát preplatí náklady na rok, firma musí platiť tohto človeka ešte pol roka zo svojho. Negatívum je, že ho nemôže počas tohto obdobia prepustiť, ani vtedy, ak nepodáva požadovaný výkon. To je veľký problém. Zároveň je s dotáciami spojená aj veľká byrokracia.

Ministerstvo práce sa pridalo k záruke, ktorú navrhla Únia. Do  štyroch mesiacov musia úrady práce ponúknuť absolventom prax, preškolenie či pracovné miesto. Dokedy je potrené, aby si absolvent našiel prvé miesto?

„Krajná hranica je pol roka od skončenia školy. Potom už prestávajú veriť vo svoje schopnosti a v to, že si vôbec prácu nájdu.“

Robí dnes štát dosť, aby vyriešil nezamestnanosť mladých?

„Nástroje, ktoré ponúka, sú len náplasťou na tento problém. Neriešia systémovo nezamestnanosť mladých, len chcú, aby sa znižovala. Snažia sa len splniť smernicu. Musíme vymyslieť systém, aby sa firmám vyplatilo zamestnávať mladých. Vláda robí však opačné kroky, napríklad sťažila mladým pracovať na dohodu zvýšením odvodov.“

————–

 

Žiaci majú zlé výsledky

Slovenskí žiaci si po skončení školy často nevedia nájsť prácu. Zlé výsledky už majú aj na škole.

Slovenskí žiaci majú stále horšie výsledky. V medzinárodnej štúdii PISA – v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti skončili najhoršie od roku 2003, kedy sa Slovensko do prieskumu zaradilo.
Prvýkrát slovenskí žiaci aj výrazne zaostávajú za priemerom OECD.

Napríklad v matematike mali slovenskí 15-roční študenti priemerné skóre 482. Priemer OECD je 494. Nadpriemerné výsledky mali Česi aj Rakúšania. Z krajín OECD dosiahlo v matematickej gramotnosti výrazne nižší výkon ako Slovensko len päť krajín – Izrael, Grécko, Turecko, Čile a Mexiko.
V čítaní slovenskí žiaci dopadli ešte horšie, stratili na priemer OECD tridsať bodov. Z krajín Vyšegrádkej štvorky sme dopadli najhoršie.

Žiaci prepadli na všetkých typoch škôl. Minister školstva Dušan Čaplovič sa obáva, že v testoch budú ešte klesať.

Na otázku, čo je za tak zlými výsledkami riaditelia škôl či analytici odpovedajú, že problémom je najmä málo peňazí. Učitelia zarábajú málo, dokonca aj OECD odporučila vláde, aby i m platy zvýšila.

Keďže je plat učiteľov nízky, nemotivuje najlepších študentov, tí by totiž chceli viac zarábať a tak si zamestnanie učiteľa nevyberú.