Príbeh ako z rozprávky

09/01/2014 10:07

Dagmar MachováHneď po revolúcii v roku 1990 si vybavila živnostenský list a pretože jej pôvodné povolanie súviselo s chemickou výrobou, založila dom a pustila sa doslova v garáži do výroby vstrekovaných plastových obalov. Do dvoch rokov už spoločnosť DM Plast presťahovala do výrobnej haly a napokon zamestnávala až 170 ľudí. Dnes je pani Dagmar Machová stále podnikateľkou ale predovšetkým  majiteľkou gotického hradu a renesančného kaštieľa v Litpovskom Mikuláši, ktorý zrekonštruovala z úplnej ruiny na luxusný hotel s výnimočnou atmosférou – Grand Castle.

Prečo sa úspešná podnikateľka rozhodla reštaurovať síce unikátnu, no nesmierne zničenú pamiatku?

Dôvodov prečo som sa na záchranu tejto národnej kultúrnej pamiatky dala bolo viac, okrem toho, že ma gotický hrad prepojený na renesančný kaštieľ ihneď očarili svojou polohu , atmosférou  a stavebným štýlom. Genius loci ma natoľko uchvátili, že som bola kvôli tomu ochotná zmeniť svoj doterajší život.

V roku 1989 ešte v čase revolúcie som sa rozhodla niečo spraviť pre Slovensko, v úžasnej nadšenej atmosfére boli všetci ľudia bratmi.  Keďže mojou pôvodnou profesiou  som chemička, založila a sprevádzkovala som  firmu na výrobu obalov pre kozmetické vyrobky, kelímky, uzávery, tzv. spritzgussteile. Prosperovala, aj ked udržanie jej chodu nebolo jednoduché, lebo pravidelne vyplácať mzdy  40 až 160 zamestnencom bolo náročné. Popri vedeniu  firmy som v roku 2001 kúpila “Hrad a kaštieľ v Liptovskom Hrádku”, no a vtedy už len nastal zhon, štyri dni som dohliadala na fabriku a tri dni na rekonštrukciu. Takže keď začiatkom roka 2006 prišli z istého britského koncernu s ponukou na kúpu továrne, po počiatočnom váhaní som povedala áno. Hoci prisľúbili rýchly priebeh transakcie, stal sa pravý opak a boli to najhoršie roky môjho života a moje najhoršie životné rozhodnutie. Ale keď sa cez vás valí lavína, nie je cesty späť, ide o to len aby ste lapili dych. Bola som zvyknutá na spoluprácu s nemeckými firmami,  vtedy  všetko klapalo ako švajčiarske hodinky, ale briti boli pre mňa novinka. V súčasnosti prevádzka hotela Grand Castle a reštaurácie, žije svojím životom, má už spoľahlivý personál, ktorý síce nebolo jednoduché získať, ale prax urobila svoje a hostia sú spokojní.

 

Najintenzívnejšiou motiváciou bola, možno to znie gýčovo, túžba podeliť sa o úspech, ktorý som s fabrikou mala  s celým národom a navyše niečo prospešné vytvoriť. Hoci som vedela, že sú to investície, nielen finančné, ale aj duševné, ktoré sa nemôžu vrátiť v plnej výške nemohla som inak. Navyše, aj keď som sa narodila v Bratislave, mám na Liptove hlboké korene -  môj pra pra dedo bol v Zvolenskej župe litografom. Liptov je veľmi zvláštny kus Slovenska, zimy sú tu kruté, pôda chudobná, ľudia svojrázni a to všetko obkolesené panorámou Vysokých a nízkych Tatier.

Hrad v Liptovskom Hrádku dal postaviť okolo roku 1340 Zvolenský Župan Donč a neskorší kaštieľ vystavala so svojím druhým manželom, grófom Sandorfym šlachtičná z rodu Zaiovcov, Magdaléna v rokoch  1601 až 1603. Jej dielo som tak prevzala presne po 400 rokoch . Táto udalosť prebiehajúca v stredoveku , je podchytená na stene juhozápadnej  bašty “ Magdalena Zai  conditit hos muros 1603,v latinčine názov vypovedá : Magdaléna Zai postavila tieto múry v roku 1603, pomáhajte medonosné včely a pracovité voly.Tie voly sú zrejme myslené nielen obrazne, v tomto chudobnom kraji ich používali na orane i ťahanie miesto koní. Spomínaný nápis  veľmi trefne pomenúval moje úsilie, znášala som  ako tá včela starožitnosti, historické kúsky z Čiech a Slovenska, aby som zaplnila vykradnuté miestnosti, no a na stavbe mali pracovať v 21. storočí  pracovité voly. Liptov je skutočne svojský kraj, nebolo to jednoduché nájsť tie “pracovité voly” skôr bolo množstvo pijanov ako pracantov. Ale ked som sa dala na boj, musela som vydržať. Prekonávanie prekážok mala byť tá hybná sila pri rekonštrukcii.

 

apartman_mag_01_retus bordova_kup_01 zima_nadvorie_04 img_2871-panorama IMG_2827-Panorama GrandCastle zvrchu 1 bordova_05 zima_hrad_04 _MST_machova dagmar_liptovsky hradok_hrad_kastiel_hotel_restauracia_011_pp GrandCastle winter + Logo

S akými najväčšími ťažkosťami ste sa počas procesu rekonštrukcie stretli?  

Ťažkostí bolo veľa,  stávalo sa  aj také,  že čo bolo pre mňa “peknô”, bolo pre Liptovčanov “mrskô”. Udržiavala som preto nepretržitý dozor nad všetkými činnosťami, ale, najväčší problém nebol v súvislosti so stavbou, ale s talianskou bankou, ktorá poskytla úvery cros default. To ma pribrzdilo, práve cez jedno stavebné obdobie, stratila som jeden rok, veľa peňazí, a energie. Poriadne ma to nahnevalo, ale čo vás nezabije vás posilní. Stavebne to tiež nebolo jednoduché, nehnuteľnosť bola absolútne bez inžinierskych sietí, a s kanalizáciou sme sa museli prekopať popod cestu do susednej dediny. Za tých 12 rokov sa všeličo nazbieralo dobré aj zlé, ale hlavné je teraz ked prídu známi a sú uchvátení. Z toho mám dobrý pocit a dáva mi to energiu a chuť pokračovať.

Ako je v súčasnosti kaštieľ využívaný, čo tu hostia môžu očakávať?

Myslím si, že prvé čo prichádzajúcich ohromí je “stroj času”, ktorý ich pohltí. Interiér I exteriér som sa snažila zrekonštruovať s čo najväčším možným zachovaním historických prvkov, ktoré tu ešte ostali, samozrejme, s ohľadom na potreby modernej doby. Je to ako múzeum, no vy žijete v ňom svoju súčasnosť. Môžete si posedieť v obývacej izbe Magdalény Zai, nie ako pozorovateľ, ale ako hosť hradnej panej. Pre našich hostí je k dispozícii aj reštaurácia a bar s medzinárodnou kuchyňou, ktorá spája prvky tradičnej slovenskej a juhoeurópskej kuchyne. Samozrejmosťou je možnosť využiť Grand Castle na firmené akcie, svadby, rôzne firemné podujatia, alebo súkromné oslavy a to všetko v autentickej neopísateľnej zvláštnej atmosfére, kde stáročia dýchajú z každého kameňa. Vždy keď som tu cítim, ako toto miesto vyžaruje zvláštnu pozitívnu energiu.

Koncom roka 2013 sme začali poslednú tretiu etapu rekonštrukcie,  v tej sa plánuje aj záchrana gotickej hradnej ruiny, na trojpodlažnej veži bude rozhľadňa. Pohľad z veže na Nízke a Vysoké Tatry je úchvatný. Najdôležitejšou bude rekonštrukcia schátralého krovu, pokrytého šindľom, ktorý už nevyhovuje a tiež dokončenie hradného parku so studňami pre vodné čerpadlá, na zníženie energetickej náročnosti.

Ako by ste zhrnuli svoje pocity, dojmy, a životnú skúsenosť do ,posolstva’ pre ďalších nadšencov, ktorí by sa chceli pustiť do podobného projektu? 

V podstate by sa o mne dalo povedať, že som oživovateľkou ruín. Jednu ruinu vo Veľkom Mederi som premenila na fungujúcu, prosperujúcu fabriku, s druhou sa ešte pasujem, stále nie je dokončená, ale dá sa povedať, že táto Národná kultúrna pamiatka žije a je zachránená pred devastáciou. Financovanie rekonštrukčných prác prebiehalo najmä z privátnych zdrojov, ale po uchádzaní sa o grant počas troch periód sa v tomto období podarilo získať zdroje na dokončenie diela.  Nuž a záverečná myšlienka je jednoduchá: podľa mňa by v rámci svojich možností mal každý niečo spraviť pre tých druhých, nezištne, iba pre svoje presvedčenie a dobrý pocit – a náš svet by mohol potom byť o štipku prívetivejší a krajší…

Ďakujeme za rozhovor

Text: BH, foto: archív Grand Castle, www.grandcastle.sk