Švajčiari určili tému kampane do Európskeho parlamentu

18/03/2014 14:18

Švajčiari nechcú u seba Slovákov, ani iných prisťahovalcov. Majú strach, že ich pripravia o ich blahobyt.

Autor: Miriam Zsilleová

Switzerland Swiss vs EU

Kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu zrejme najviac ovplyvní štát, ktorý nie je členom Európskej únie, v ekonomickej kríze jeho ekonomika rastie a nezamestnanosť je 3-percentná. Osemmiliónové Švajčiarsko rozhodlo, že jednou z hlavných tém kampane polmiliardovej Európskej únie budú prisťahovalci. Začiatkom februára rozdielom 19 500 hlasov Švajčiari odhlasovali, že zastavia masové prisťahovalectvo do krajiny, kde 23 percent ľudí nemá švajčiarsky pas. Iniciatívu krajne pravicovej Švajčiarskej ľudovej strany (SVP) podporilo 50,3 percenta ľudí.

Populisti uspeli, pretože Švajčiari sa boja.  Ročne príde do krajiny 80-tisíc prisťahovalcov. « To je jedno nové mesto ročne vo veľkosti Luzernu alebo St.Gallen, » opakovali pred referendom politici SVP. V počtoch sa nemýlia, hoci podľa štatistík prisťahovalectvo od roku 2002 klesá. Experti ale oponujú, že prisťahovalci nie sú nezamestnaní, ale väčšinou kvalifikované sily, ktoré v krajine zvyšujú HDP. Lekári, vedci, manažéri alebo podnikatelia, ale aj kaderníci a čašníci, ktorí dobre zarábajú a platia v krajine dane,. « Polovica prisťahovalcov má vysokoškolský titul a tretina sú rodinní príslušníci, ktorých neživí štát, ale oni, » povedal pre Švajčiarske rádio ekonóm a profesor na Univerzite v Bazileji George Sheldon.

Sú medzi nimi aj Slováci. Podľa štatistík Federálneho úradu pre migráciu malo v decembri 2012 trvalý pobyt 8751 Slovákov. A to platia pre osem nových členských krajín Európskej únie kvóty, ktoré Švajčiari zaviedli od roku 2012. Vlani v máji dali len 2180 povolení na pobyt pre občanov týchto osem krajín. Kvóty majú platiť do leta a populisti už vyzývajú vládu, aby otvoreniu pracovného trhu zabránila.

Medzi nimi aj Emil Zirin, ktorý vo Švajčiarsku žije a pracuje 32 rokov. Obavám Švajčiarom rozumie. « Celá štátna infraštruktúra, sociálne úrady, úrady na sprostredkovanmie práce, dopravné tepny – či už diaľnice, alebo koľajová doprava sú enormne preťažené. Vo veľkých centrách je možnosť dostať sa k slušnému a finančne výhodnému bytu malá, » hovorí to, čo mnohí Švajčiari, ktorí hlasovali proti prisťahovalcom.

Zirin hovorí hlavne o znižovaní životnej úrovne po príchode lacnej pracovnej sily. « Dá sa povedať, že enormná migrácia nepriamo spôsobila, že platy vo veľkej väčšine prípadov stagnujú asi 15 rokov, samozrejme, pri náraste životných nákladov v oblasti bývania a hlavne zdravotníctva, » vysvetľuje.

Švajčiarska vláda a parlament majú teraz tri roky na to, aby vypracovali a presadili konkrétne návrhy na zníženie počtu prisťahovalcov. Populisti žiadali kvóty pre prisťahovalcov, i pre tých, ktorí v krajine žijú desať rokov. Chcú, aby sa na pracovné miesta uprednostňovali domáci pred cudzincami. Vláda už oznámila, že chce konkrétne opatrenia predložiť do konca roka a začať o nich rokovať s Úniou.

Rozhodnutie Švajčiarov začalo komplikovať vzťahy s Bruselom hneď na druhý deň po referende. S Úniou majú Švajčiari od roku 1999 podpísanú sériu zmlúv o spoločnom trhu, ku ktorému patrí aj voľný pohyb osôb. Brusel po referende odkázal, že nemôže rokovať o takej pri principiálnej téme. Ide o jednu zo štyroch hlavných slobôd, na ktorých Únia funguje – sloboda pohybu, kapitálu, tovaru a služieb.

To, že sa na oboch stranách vytratila dôvera, ukázali najbližšie dni po hlasovaní. Týždeň po referende švajčiarska vláda oznámila Chorvátom, najmladšiemu členovi Únie, že s nimi nepodpíše v lete dohodnutú dohodu o voľnom prístupe Chorvátov na pracovný trh. A Brusel zareagoval hneď. Dočasne pozastavil programy na podporu vedy a vzdelávania. Podľa BBC doteraz dostali švajčiarski vedci z Bruselu v rámci programu Horizont 1,8 miliardy eur, na európskych študentov na zahraničných univerzitách v rámci vzdelávacieho programu Erasmus + prispela Únia sumou takmer 15 miliárd eur.

Výčisliť sa už nedá vplyv, aký bude mať výsledok referenda vo Švajčiarsku na výsledok volieb do Európskeho parlamentu. Krajne pravicové a populistické strany už pred hlasovaním mali ambíciu získať 25 percent a založiť v Európskom parlamente prvý raz silnú frakciu.

Najviac môže výsledok švajčiarskeho referenda pomôcť euroskeptickej Nezávislej strane Veľkej Británie (UKIP). V Británii po januárovom otvorení pracovného trhu Rumunom a Bulharom žiada zaviesť kvóty a obmedziť prisťahovalectvo aj vláda Davida Camerona. Profitujú z toho hlavne euroskeptici, ktorí by mohli vyhrať májové voľby do Európskeho parlamentu. Podľa prieskumu by mohli získať 27 percent. Šéf strany UKIP a poslanec Európskeho parlamentu Nigel Farage švajčiarske referendum hneď oslávil na Twitteri. „Je to vynikajúca novinka pre národnú suverenitu,“ napísal. „Švajčiarsko môže hlasovať o imigrácii, pretože nie je chytené v EÚ.“

I šéf krajne pravicových Slobodných (FPO) Heinz-Christian Strache označil výsledok referenda za veľký úspech. „Aj v Rakúsku by sa väčšina ľudí vyslovila za ohraničenie prisťahovalectva,“ povedal podľa rakúskych médií. Situácia na pracovnom trhu a v oblasti vzdelávania podľa neho ukazuje, že „koncept neviazaného masového prisťahovalectva musíme konečne zastaviť“.

V Rakúsku žije podľa oficiálnych štatistík takmer 12 percent cudzincov, asi 41 percent z nich pochádza z krajín EÚ – hlavne Maďari, Nemci a Rumuni. Oslavovala aj šéfka krajne pravicového Národného frontu Marine Le Penová, ktorá je europoslankyňou, reagovala podobne: „Švajčiarsko povedalo Nie masovému prisťahovalectvu, bravo. Pošle teraz naň EÚ tanky?“

Vo Francúzku žije podľa čísel Eurostatu takmer 4 milióny cudzincov, čo je asi 6 percent. Národný front je však najpopulárnejšou stranou, ktorá by mala vyhrať májové voľby do europarlamentu.

Švajčiari podporia proticudzinecké nálady aj v Holandsku. Populista Geer Wilders označil na Twitteri výsledok švajčiarskeho referenda za fantastický „To, čo môžu Švajčiari, môžeme aj my,“ povedal o takmer 17-miliónovom štáte, kde žije 3,5 milióna cudzincov. Wildersova strana, ktorá žiada odchod z Únie, by podľa prieskumu inštitútu Ipsos získala 17 percent a stala by sa druhou najsilnejšou v krajine. Debata o prisťahovalcoch sa neustále vedie v Nemecku, zvlášť po otvorení pracovného trhu Rumunom a Bulharom prišla menšia vládna strana CSU s návrhom na kvóty pre prisťahovalcov. Hovorí o sociálnej turistike a zneužívaní dávok nezamestnanými prisťahovalcami. V roku 2012 žilo v Nemecku 9 percent cudzincov. Vo voľbách do eurovolieb by táto téma pomohla hlavne novej euroskeptickej, mimoparlamentnej strane Alternatíva pre Nemecko.

Téma prisťahovalcov je pre starnúcu Európu, ktorá bojuje s ekonomickou krízou, veľmi dôležitá a do európskej kampane patrí. Švajčiarsko ale nebol šťastný začiatok a bude otázka, či na neho tradičné politické strany budú vedieť
zareagovať.