A. Elscheková-Matisová: Za naše úspechy vďačíme členstvu v EÚ

01/04/2014 14:02

elschek2   elschek3

Text: Martina Vlkovičová, Christoph Thanei Foto: Tomáš Kostka

NPZ: Rôzne prieskumy, napríklad z Eurostatu, ukazujú, že na Slovensku sú sympatie pre EÚ európske inštitúcie ako aj pre euro, obzvlášť veľké, väčšie ako takmer v ktorejkoľvek inej členskej krajine EÚ. Prečo je tomu tak?

A. Elscheková- Matisová: Áno, máte pravdu. EÚ ako projekt aj  inštitúcie EÚ sa na Slovensku tešia obľube a ľudia im dôverujú. Vysvetlením pre to je, že prevažná väčšina našich občanov považuje členstvo Slovenska v EÚ za úspešný príbeh. Už predvstupový proces, kedy sa Slovensko usilovalo o členstvo, takisto i samotné členstvo, Slovensku výrazne pomohlo. Slovensko sa stabilizovalo politicky i ekonomicky a pre mnohých ľudí je naplnením sna, že Slovensko je členom klubu krajín s najvyššou životnou úrovňou na svete a v klube krajín, ktorý vo svete niečo znamená. Členstvo Slovenska v EÚ znamená pre občanov praktické benefity ako je možnosť slobodne cestovať, študovať, pracovať kdekoľvek v EÚ. Potešujúce je, že aj napriek problémom, ktoré eurozóna v nedávnej minulosti mala, slovenskí občania súhlasia s existenciou hospodárskej a menovej únie a podporujú spoločnú menu euro. Podpora našich občanov je omnoho výraznejšia, než je európsky priemer. 8 z 10 občanov podporuje menu menovú úniu, pričom v európskom priemere je to len každý druhý Európan. K pozitívnemu imidžu európskej únie určite prispievajú aj štrukturálne fondy. V predchádzajúcom programovom období malo Slovensko možnosť získať z európskeho rozpočtu 6,7 mld. eur, čo naozaj nie je malá suma, ktorá prispela k rozvoju Slovenska. V súčasnom programovom období 2014-2020 má Slovensko šancu získať až 13 mld. eur, čo zodpovedá úrovni nášho jedného ročného štátneho rozpočtu. Naozaj ide o veľké finančné prostriedky, ktoré krajine v rôznych oblastiach výrazne pomáhajú. Za všetko hovorí aj fakt, že 80% všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných práve z európskych fondov. Ak by som to mohla zosumarizovať, hypotetická predstava, čo by bolo na Slovensku, keby naša krajina nebola členom tohto klubu, hovorí jasne v prospech tohto členstva. Samozrejme, EÚ nie je ideálna, má aj svoje  nedostatky, ale niet pochýb o tom, že  benefity, ktoré náš občan z členstva pociťuje, výrazne prevládajú.

 

Napriek týmto veľkým sympatiám Slovenska k EÚ bola účasť na obidvoch doterajších európskych voľbách, na ktorých sa slovenskí občania mohli zúčastniť, najnižšia v Európe. Ako je možné vysvetliť tento protiklad?

Slovensko v oboch doterajších voľbách do Európskeho parlamentu, v rokoch 2004 a 2009, malo najnižšiu účasť v európskom priemere. Účasť v roku 2004 bola tesne pod hranicou 17% a v 2009 mierne stúpla na takmer 20%. Tento fenomén sa zvykne nazývať „slovenský paradox“.  Na jednej strane vysoká dôvera v EÚ a obzvlášť EP a na strane druhej, najnižšia účasť vo voľbách do tejto inštitúcie. Nedá sa to vysvetliť jednou vetou odpoveď treba hľadať vo viacerých rovinách.  Ide možno  aj o to, že ľudia necítia potrebu využiť svoj voličský hlas, pokiaľ sú s niečím v princípe spokojní. Naši občania zrejme nepociťujú silnú potrebu účasti na hlasovaní, lebo nepotrebujú radikálne niečo meniť. Som názoru, že v povahe Slovákov a Sloveniek je, že keď majú ísť k voľbám, potrebujú prítomnosť politického konfliktu, ktorý je oveľa viac prítomný vo voľbách na národnej úrovni. Európske voľby zatiaľ nedokázali prísť s takým politickým nábojom,  ktorý by vyburcoval našich občanov k výraznej účasti na voľbách do EP. V máji budeme mať po tretíkrát možnosť zvoliť si našich zástupcov do EP, verím, že sa nám podarí účasť voličov a voličiek na týchto voľbách zvýšiť.  Je potrebné občanom vysvetľovať, že účasť na správe vecí verejných- európskych, je  dôležitá, keďže sú to oblasti, ktoré sa nás bytostne dotýkajú. Rozhodnutia v Bruseli, na ktorých  sa EP aktívne legislatívne podieľa ako rovnocenný partner s členskými štátmi, sa „žijú“ tu na Slovensku, v slovenských dedinách a mestách. Preto je dôležité, aby sa občan k smerovaniu EÚ vyjadroval.

 

Mne chýba možno aj niečo také ako blízkosť európskych poslancov ku každodenným problémom občanom. Nestratil sa nejakým spôsobom tento kontakt?

Určite aj toto je časť odpovede na otázku, že samotní europoslanci majú rezervy v tom, do akej miery zviditeľňujú a komunikujú európske témy na Slovensku. Treba tiež povedať, že to nie je jednoduchá úloha, pretože ku komunikácii sú potrebné   médiá a vieme, že pozitívne správy sa v médiách veľmi ťažko predávajú. Určite sú rezervy na strane europoslancov, ale ja vidím aj rezervy na strane médií, aby objektívnym spôsobom informovali o práci poslancov na európskej úrovni.

 

Čo budete konkrétne budete robiť Vy, aby sa účasť na voľbách zvýšila? Teraz je to ešte o to ťažšie, keďže sú prezidentské voľby a ľudia sú unavení z volieb.

To je tiež jeden z názorov, prečo je účasť na eurovoľbách nízka.  Hovorí sa, že naši občania bývajú unavení z volieb. Ak majú v danom roku viacero možností ísť voliť, vyberajú si  tie voľby, ktoré sú pre nich najdôležitejšie. Takisto to bude aj v tomto roku, budeme mať za sebou dve kolá voľby prezidenta SR a v nadväznosti na ne sa uskutočnia voľby do EP. Už aj v minulosti, keď sme mali viacero volieb v jednom roku, sa ukázalo, že občan prioritne vidí voľby na národnej úrovni a k voľbám do EP pristupuje menej zodpovedne. Treba povedať, že hlavnú zodpovednosť za výsledky volieb nesú politické strany, je to primárne ich úloha, mobilizovať občanov do volieb. Na Slovensku vidíme pozitívny posun v tom, že politické strany sa snažia oživiť svoje kandidátky o mená známych politikov. Samozrejme aj MZVaEZ SR sa snaží prispieť do informačnej kampane o voľbách do EP Spoločne s európskymi inštitúciami, EK a EP organizujeme v Banskej Bystrici, Žiline, Banskej Bystrici  a Košiciach celodenné informačné aktivity, na ktorých sa snažíme občanom namiešať taký správny „mix užitočných informácií“. Aj tým, že si Slovensko tento rok pripomína 10-ročné výročie členstva v EÚ, chceme hovoriť o tom, kde sme sa posunuli počas desiatich rokov, akú úlohu v tom zohrala EÚ, aké sú možnosti pre občanov zužitkovať benefity EÚ, ale samozrejme aj počúvať, čo si občania o fungovaní a smerovaní EÚ myslia, aby tu bola spätná väzba a dialóg. Predstavitelia MZVRaEZ SR sa zúčastňujú rôznych diskusných fór a prednášok v Bratislave a po celom Slovensku. Cieľom je vysvetľovať význam volieb do EP a dôležitosť každého jedného hlasu pre legitimitu zvolených poslancov, ako aj pre určenie smerovania európskeho projektu v ďalšom období. Našu úlohu vidíme v prispievaní do informačnej kampane a prostredníctvom zvyšovania informovanosti našich občanov mobilizovať účasť na voľbách do EP.

 

Trúfate si odhadnúť aká bude volebná účasť?

Nie je to jednoduché aj s ohľadom na účasť v prvom kole prezidentských volieb, v ktorých odhadovaná účasť bola na úrovni 60 % a reálne len 40%, čo je pomerne nízka účasť obzvlášť pri voľbe hlavy štátu. Osobne budem spokojná s účasťou 24 mája, ktorá sa bude začínať dvojkou a čím vyššie bude tá druhá číslica, tým budem spokojnejšia. Sklamaním by z môjho pohľadu bola nižšia účasť ako roku 2009.

 

Existuje široká diskusia o tom, aké kompetencie by si mala ponechať EÚ a aké jednotlivé štáty. Kde vidíte Vy rovnováhu?

Už Lisabonská zmluva, ktorou sa v súčasnosti v EÚ riadime, priniesla v tejto veci väčší poriadok, pretože vymedzuje právomoci EÚ a definuje oblasti, kde má Únia výlučné právomoci, kde ich majú členské štáty a kde sú tieto právomoci zdieľané. Myslím si, že toto je smerovanie správnym smerom. Je tiež dôležité povedať, že pri prijímaní opatrení na európskej úrovni sa aplikuje princíp subsidiarity a proporcionality. Princíp subsidiarity  hovorí o tom, že EÚ má konať len v oblastiach, v ktorých daný, sledovaný cieľ, nie je možné dosiahnuť na nižšej, v tomto prípade národnej, regionálnej  alebo miestnej úrovni. V súčasnom systéme teda máme  nastavené nástroje tak, aby nedochádzalo k tomu, že  na úrovni EÚ sa prijímajú  opatrenia, ktoré možno  riešiť na úrovni národnej, prípadne ešte nižšej. Do budúcna je podľa môjho názoru potrebné, tieto nástroje efektívnejšie a lepšie využívať. Kde ja osobne vidím priestor na zlepšenie, je posilnenie úlohy národných parlamentov v rámci účasti na rozhodovacích procesov EÚ. Priestor pre zlepšenie vidím aj v spolupráci medzi národným parlamentom a európskym parlamentom, čiže vo väčšej interaktivite vzťahov medzi európskymi a národnými poslancami. Dôležitá je aj väčšia intenzita vzťahov medzi Európskou komisiou a národnými parlamentami. Je potrebné, aby európski komisári prichádzali do národných parlamentov, vysvetľovali návrhy, ktoré prichádzajú z dielne Európskej komisie. Treťou oblasťou je posilnenie dialógu medzi národným parlamentom a vládou členského štátu. Posilnením komunikácie medzi spomínanými inštitúciami by sa európske témy prirodzenejšie viac dostávali do diskusií na domácej scéne. Je faktom, že európske témy sú ľuďmi  stále do veľkej miery vnímané ako zahraničnopolitické témy a nie ako domáce témy, ktorými  je život na Slovensku vo veľkej miere ovplyvnený. Keď vezmeme do úvahy len legislatívu, tak 85% slovenských zákonov pochádza z bruselského prostredia. Preto je dôležité  neposudzovať európsku agendu ako zahraničnopolitickú, ktorá sa nás akoby netýka, ale práve naopak, treba ju brať ako súčasť vnútornej politiky a fungovania štátu.

 

Ako ste sa Vy osobne dostali k oblasti EÚ? Odkedy a prečo sa zaujímate o európske témy?  Ako vyzerala Vaša profesijná dráha v tejto súvislosti? Čo znamená EÚ pre Váš osobný život?

Ako to v živote býva, veľa vecí sa stane náhodou a aj to, že ja som sa začala zaoberať európskou problematikou, je do istej miery vecou náhody. Po škole na Ústave medzinárodných vzťahov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského som dostala ponuku pracovať  na vtedajšom Obdobe zahraničnej pomoci na MZV SR. Tento odbor mal v agende aj program PHARE, ktorý je v podstate predchodcom dnešných štrukturálnych fondov. Vtedy to bola pomoc zo strany Únie pri transformačnom úsilí Slovenska a pri príprave na členstvo v EÚ. To bol môj prvý dotyk s Bruselom po pracovnej stránke. Následne som pracovala v Bruseli na Stálej misii SR pri Európskych spoločenstvách, kde som mala na starosti agendu rozširovania EÚ a parlamentnú dimenziu spolupráce medzi EP a NRSR. Po mojom návrate domov sa začali negociácie s EÚ o členstve a ja som sa stala členkou negociačného tímu. V princípe celú svoju profesnú kariéru som venovala európskej problematike. V roku 2005 som nastúpila na post vedúcej Zastúpenia EK na Slovensku na v roku 2012  som sa vrátila na MZVaEZ SR na súčasnú pozíciu. Môj profesný život je o európskych témach, 20 rokov sa venujem tejto agende. EÚ skutočne beriem ako súčasť svojho života. Patrím do generácie dnešných štyridsiatnikov a pre našu generáciu je členstvo v EÚ niečo ako splnenie sna. My sme práve tá generácia, ktorá bola dostatočne „stará“, aby chápala limity predchádzajúceho režimu a možnosti, ktoré poskytuje demokratický režim a obzvlášť členstvo v EÚ. Som vďačná, že som mala možnosť  sprevádzať Slovensko na jeho ceste do EÚ a naplno si uvedomujem všetky benefity, ktoré toto členstvo so sebou prináša. Aj v súčasnej dobe, keď vidíme, čo sa deje len kúsok od našej východnej hranice, je to len potvrdenie toho, akú stabilitu predstavuje členstvo v EU. . EÚ je pre Slovensko bezpečnostná kotva, po stránke ekonomickej i politickej.

 

Ak dovolíte, poďme o krok späť do minulosti. Vy ste študovali úplne niečo iné, čo vôbec nesúvisí s diplomaciou a európskymi témami.

Je to pravda, ja som študovala za bývalého režimu, kedy človek nemal naozaj voľnú ruku vo výbere toho, čo by študovať chcel. Vybrala som si prírodné vedy, nakoľko tie neboli ovplyvnené ideológiou. V 1989 sa úplne zmenil svet a ja som mala to šťastie, že tieto zmeny ma zachytili ešte na vysokej škole, takže ešte bol čas zmeniť svoju profesnú dráhu, povedala by som, o 180 stupňov. Bolo to revolučné obdobie, kedy sme sa viacerí, ktorí študovali iné odbory, streli na Ústave medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty UK. Tento Ústav mnohým z nás zmenil pracovný život od základov. mnohí dnes zastávajú vrcholové pozície v národnej alebo európskej  diplomacii. Bolo to veľmi pozitívne obdobie môjho života a som vďačná za tú šancu, že som nakoniec mohla robiť to, v čo som v kútiku duše vždy dúfala, ale v minulom režime to nebolo možné.

 

Aké vidíte Vy najväčšie výzvy pre slovenskú diplomaciu?

Najbližšia výzva, ktorá pred Slovenskom stojí, je predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ v druhom polroku 2016. Bude to pre Slovensko po prvýkrát, kedy bude predsedať EÚ a určite je to obrovská výzva, na ktorú sa v súčasnosti zodpovedne pripravujeme. Treba si uvedomiť, že slovenskí ministri budú predsedať rôznym formáciách Rady EÚ a slovenskí experti budú predsedať pracovným cca 200 pracovným skupinám Rady. Je to obrovská výzva, Slovensko bude po prvýkrát tak povediac priamo „v európskej kuchyni“, bude pri kreovaní rozhodnutí, pri  udávaní smeru európskemu projektu. Krajine, ktorá ešte nemá skúsenosť s predsedníctvom sa odporúča, aby prípravám venovala plus mínus 4 roky, my sme preto odštartovali prípravy v roku 2012. Je potrebné sa pripraviť po stránke logisticko- organizačno- technickej, a samozrejme aj  po stránke obsahovej.

 

Mnohí odborníci spomínajú výzvy slovenskej diplomacie v súvislosti s Balkánom alebo Ukrajinou, kde Slovensko môže zaujať dôležitú pozíciu. Súhlasíte s tým? Aké ďalšie výzvy vidíte v horizonte 10 rokov?

Toto všetko platí, sú to priority slovenskej diplomacie z dlhodobého hľadiska. Predsedníctvo SR v Rade EÚ je špecifický projekt, právo a záväzok vyplývajúci z členstva . Je to obrovská šanca na prezentovanie Slovenska ako malej krajiny, ktorá však vie efektívne riadiť  smerovanie európskeho projektu. Ďalšou dlhodobejšou výzvou slovenskej diplomacie je budovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a nastavenie synergie medzi národnou a európskou diplomaciou.

 

Predsednícka krajina má možnosť podčiarknuť aj svoje vlastné priority. Sú už tie slovenské priority zadefinované?

Je potrebné pozerať sa na národné priority pragmaticky, pretože približne 90-95% agendy bude pokračovaním práce  predchádzajúcich predsedníctiev. Máme cca 5-10% na zadefinovanie vlastných priorít, ktoré chceme priniesť na európsku úroveň. Intenzívne spolupracujeme s partnermi z predsedníckeho tria, Holandskom a Maltou. Na zadefinovania konkrétnych tém však ešte nedozrel čas. Je potrebné počkať na výsledky volieb do EP, a konštituovanie nového EP a následne novej Európskej komisie. Náš program  a samozrejme priority sa budú odvíjať aj od nastavenia programov jednotlivých inštitúcií. Od slovenského predsedníctva si sľubujeme aj to, že európske témy sa prirodzene viac dostanú do povedomia širšej verejnosti.

 

Myslíte, že SR je dostatočne pripravená na výkon predsedníctva?

Myslím, že sme včas začali, máme kvalitný tím a dobre nastavené koordinačné štruktúry medzi hlavným koordinátorom MZVaEZ SR a ostatnými orgánmi štátnej správy. Myslím si, že sme dobre zvládli identifikáciu potrieb v rámci logisticko-organizačnej časti. Veľká časť aktivít síce bude prebiehať v Bruseli, ale viaceré podujatia sa uskutočnia aj v Bratislave, resp. v rámci Slovenska Plánuje sa približne 15 stretnutí na ministerskej úrovni a 150 až 180 konferencií, seminárov a workshopov na expertnej úrovni. V tejto fáze máme identifikované budovy, kde sa tieto formáty budú konať. Máme pripravenú expertnú databázu ľudí, ktorí budú pracovať v predsedníckom tíme, tzv. predsedníckom korpuse. Ako som spomínala, budeme mať okolo 200 expertných skupín, preto potrebujeme 200 kvalitných a dobre vyškolených predsedov týchto skupín. podporný tím. Takto sme vykreovali skupinu približne 1000 ľudí, ktorá predstavuje jadro predsedníckeho tímu  na zvládnutie všetkých potrieb predsedníctva. Vytvorili sme plán vzdelávania pre ľudí zapojených do predsedníctva. S prípravou a výkonom predsedníctva sú samozrejme spojené aj finančné výdavky, práve teraz pracujeme na kalkulácií výdavkov spojených s predsedníctvom.

13. Je už nastavený rozpočet na predsedníctvo? Aká bude približne jeho štruktúra?

Rozpočty na predsedníctvo sa rôznia. Rozptyl nákladov v rôznych krajinách je pomerne významný. V niektorých sa táto suma vyšplhala až na 150mil. eur a viac. V súčasnej dobe je však trend „nízkonákladových predsedníctiev“ zameraných na efektivitu. To je aj naša cesta. Robíme všetko preto, aby naše predsedníctvo bolo kvalitné, efektívne a za primerané prostriedky. Rozpočet musí zahŕňať výdavky na logisticko-organizačné a bezpečnostné zabezpečenie, vzdelávanie a odbornú prípravu pracovníkov, osobné a cestovné výdavky a takisto posilnenie personálnych kapacít tu v Bratislave a na Stálom zastúpení SR v Bruseli. Predsedníctvo tiež ponúka príležitosť prezentovať krajinu, takže isté výdavky budú použité aj na mediálnu a kultúrnu prezentáciu Slovenska v zahraničí.

14. Najviac vyťažené bude logicky naše Stále zastúpenie v Bruseli. Čo budú mať za úlohu ostatné zastupiteľstvá v Európe?

Treba rozlišovať krajiny v rámci EÚ a tretie krajiny. Úloha predsedníctva v tretích krajinách je iná, ako to bolo pred vstupom Lisabonskej zmluvy do praxe, keďže po zavedení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť  líderstvo v tretích krajinách prebrali Delegácie EÚ, čo sú niečo ako ambasády Únie. Na zastupiteľských úradoch v členských krajinách EÚ existuje posilnená aktivita v tomto polroku, či už vo forme kontaktov na politickej úrovni alebo prostredníctvom rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. A keďže je krajina v svetle reflektorov, poskytuje to šancu na zviditeľnenie krajiny a komunikovanie posolstiev a priorít v rámci EU ako aj o samotnej predsedníckej  krajine.

15. V čom vidíte najväčšie problémy, resp. hrozby a príležitosti SR v súvislosti s výkonom predsedníctva?

Verím, že problémov bude málo a kvalitná príprava odvráti prípadné hrozby. Môžete byť však pripravený na 100 alebo 200%, ale život prináša udalosti, s ktorými predsednícka krajina nemôže počítať. Takýmto príkladom je napríklad belgické predsedníctvo z roku 2001, kedy padli v New Yorku dvojičky a napriek tomu, že Belgičania mali nastavené svoje predsednícke priority, ich polrok v EÚ bol  najmä o  boji s terorizmom. V prípade, že by nedošlo k tejto tragédií, by táto téma určite natoľko nerezonovala. Celý tím sa tak musí prispôsobiť tomu, čo život prinesie a čo je momentálne európskou alebo celosvetovou prioritou. Toto je vždy v hre a závisí od flexibility tímu ako sa s takouto zmenou priorít vysporiada. Tak, ako je teraz celý proces nastavený, nevidím dôvod aby Slovensko malo problémy s výkonom predsedníctva. Je  to veľká príležitosť pre Slovensko prezentovať sa ako krajina, ktorá je schopná zastať si pozíciu lídra.

 

16. Vy máte určite veľa práce a málo času. Čo robíte keď predsa len máte trocha voľna?

Mojou veľkou osobnou výzvou je zosúladenie osobného a pracovného života. Musím priznať, že nie na 100% sa mi v tejto oblasti darí. Napriek tomu mi ale európska tematika veľmi veľa dala, bola som pri zlomových okamihoch Slovenska, keď vstupovalo do EÚ. Veľa to pre mňa znamenalo. Negociácie v takýchto prístupových procesoch sú niečo, čo sa stane raz za život krajiny. Na druhej strane to stojí veľa námahy a času a z pozície ženy- matky je pomerne problematické skĺbiť  rodinný a pracovný život tak, aby jedno alebo druhé dlhodobo netrpelo. Rada však chodím na jogu, mám rada aj tenis a lyžovanie, ktorým sa venujem, keď je čas. Túto sobotu má dcéra oslavu 7. narodenín, na ktorú sa už všetci veľmi tešíme.